Zlý prezident

Včerajšok Zlého prezidenta

Zlý prezident sa narodil 27. marca 1941 v Poltári, čo je veľmi symbolické, pretože tento volebný rok oslávi 68 rokov svojho života. ’68 – rok, s ktorým si spájame snahu o pretvorenie komunizmu na režim s „ľudskou tvárou“. Paradoxne sa nám dnes ako kandidát na prezidenta ponúka pretvorený 68-ročný komunista, ktorý myslí sociálne a cíti národne... alebo naopak?

Mnohí z nás si terajšiu hlavu štátu (či skôr prezidenta hlavy štátu) spájajú z neurčitým, sipľavo-chraptivým hlasom z verejných prejavov, fujarou, futbalovými zápasmi či pretekárskou kombinézou. Viacerým však uniká fakt, že je to ten istý človek, ktorý bol presvedčeným členom komunistiskej strany a pracoval pre jej mašinériu strachu a potláčania ľudských slobôd. Bol na čele parlamentu, keď sa porušovali ústavné práva poslancov Gauliedera a Spišáka a porušovali sa najzákladnejšie demokratické princípy. Bol jedným z hlavných aktérov, keď sa protiprávne prešetrovali mandáty poslancov DÚ. Jeho meno figurovalo v divokých Mečiarových privatizáciách. Ako predseda parlamentu toleroval mnohé protiústavné kauzy Mečiarovej garnitúry. Aj týmto jeho pričinením sa Slovensko ocitlo v medzinárodno-politickej izolácii.

Fico o ňom v roku 1998 vyhlásil, že je politicky diskvalifikovaný a nemal by zastávať žiadnu štátnu funkciu.

Poďme sa teda spoločne pozrieť na život „meniaceho sa“ politika, Zlého prezidenta našej krajiny

1959 – 1964

Počas tvrdého komunizmu študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Študovať právo si v tom čase nemohol dovoliť každý, ale pre komunistu Gašparoviča to, tak sa zdá, nebol problém.

Po skončení štúdia pracoval na Okresnej prokuratúre v Martine a neskôr na Mestskej prokuratúre v Bratislave. Bol súčasťou mašinérie, ktorá potláčala základné občianske práva a slobody. Vedome.

V roku 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK, kde vychovával právnikov a aparátnikov pre komunistický režim v Československu. Už ako presvedčený komunista získal hodnosť kandidáta vied (CSc), docenta a krátko pôsobil ako prorektor UK.

Kauza Tisova vila 26. - 27.1.1990

Tento prípad sa datuje na január 1990. Existovalo podozrenie, že z Tisovej vily (sídla ŠtB v Trenčíne) boli odcudzené materiály Štátnej bezpečnosti, dokumentujúce údajnú spoluprácu Vladimíra Mečiara s komunistickou tajnou službou. Zlý prezident ako generálny prokurátor ČSFR nekonal. Niet divu, bolo to ešte totiž obdobie, keď s Vladimírom Mečiarom ruka v ruke plával v kontroverzných kauzách pri upevňovaní moci. 22. 4. 1992 ho vtedajší prezident ČSFR Václav Havel odvolal z funkcie generálneho prokurátora. Argumentoval „nečinnosťou" jeho úradu aj podriadených.

Od roku 1992 bol predsedom Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. Jedným dychom ale treba dodať, že v nasledujúcich rokoch vo viacerých kauzách nerešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu SR, čím vedome dehonestoval tento dokument.

„Noc dlhých nožov“ 3. - 4.11.1994

Po voľbách v roku 1994 si HZDS na čele s Mečiarom a Zlým prezidentom zaumienilo uzurpovať moc v štáte podľa hesla: Víťaz berie všetko! Bola porušená dohoda politických strán o princípe pomerného zastúpenia v národne rade. Opozícia nezískala nijaké miesto vo vedení parlamentných výborov a v kontrolných výboroch nezískala žiadne zastúpenie! Toto všetko pod taktovkou vtedajšieho predsedu parlamentu, dnešného Zlého prezidenta. 24. novembra vyjadrila Európska únia znepokojenie nad týmto konaním.

Začiatok tohto volebného obdobia bol poznačený aj ďalšími kauzami. Spomeniem protiprávne prešetrovanie mandátov DÚ, ktorú chcela vládna moc vyhodiť z parlamentu, pretože nevyhovovala ich mocenským záujmom.

Kauza František Gaulieder 4.12.1996

S pričinením Zlého prezidenta bol nezávislý poslanec František Gaulieder protiprávne zbavený mandátu poslanca. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nezákonnosti tohto postupu. To však nebránilo Zlému prezidentovi v tom, aby podobný „kúsok“ nezopakoval. Vo februári 1997 znemožnil Emilovi Spišákovi nástup do parlamentu. Aj to bolo podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR protiústavné, ale ústavného právnika Zlého prezidenta to nezaujímalo.

Divoké privatizácie

V tomto období parlament pod vedením Zlého prezidenta schválil novelu, ktorá vzala vláde právo rozhodovať o privatizácii. Mečiarova vláda sa fakticky sama (podľa neskoršieho rozhodnutia Ústavného súdu protiústavne) zbavila svojej kompetencie, aby o privatizácii mohol rozhodovať Fond národného majetku. Rozhodnutie o tom, kto, čo, ako a za koľko sprivatizuje, pripravoval jedenásťčlenný Výkonný výbor FNM. Podľa vtedajšieho šéfa fondu Štefana Gavorníka mal výkonný výbor nasledovné zloženie: Dvaja zo SNS, nik zo ZRS a deviati z HZDS. To, čo výkonný výbor pripravil, potom schvaľovalo Prezídium FNM. O jeho zložení Štefan Gavorník, predstaviteľ Ľuptákovho ZRS, zasa napísal: V Prezídiu FNM je 9 ľudí - z toho 6 HZDS, 2 ZRS a 1 SNS. Vždy nás prehlasujú. Z tohto je zrejmé, kto celú privatizáciu riadil.

Trochu faktov

Mečiarova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 109,2 mld. SK za 30,7 mld. SK. Dzurindove vlády predali štátny majetok v účtovnej hodnote 98 mld. SK za 293 mld. SK, čiže s výrazným ziskom pre Slovensko. Je paradoxné, že aj samotný Fico usvedčuje Gašparoviča z rozkrádania, keď vo svojom aj keď nekorektnom predvolebnom slogane, hovoril: Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu. Mečiar je teraz Ficovým koaličným partnerom a predstaviteľ mečiarovskej éry, Zlý prezident je jeho kandidátom aj jeho strany SMER.

Nafta Gbely

V roku 1996 sa tiež hovorilo, že Zlý prezident stál v pozadí privatizácie Nafty Gbely. Táto informácia sa síce nikdy nepotvrdila, ale bývalý hovorca Zlého prezidenta Ľuboš Jurík krátko po odchode z NR SR povedal: Keď bol František Gaulieder vylúčený z parlamentu, Gašparovič sa hodinu rozhodoval o tom, či odstúpi z funkcie. Potom mal jeden rozhovor, ktorý rozhodol. A čudujete sa, keď ide o 3,2 miliardy?

Zlý prezident hovorí, že on sám nepodniká. Podľa denníka Korzár bol jeho dlhoročný kamarát Marián Posluch zaangažovaný v spoločnosti Druhá obchodná, ktorá vznikla 4. júna 1996 a sídlila v opustenom dome obrastenom burinou. O pár dní získala táto spoločnosť od Fondu národného majetku za výhodnú cenu štyridsaťšesť percent akcií Nafty Gbely. Posluch na otázku, či ho na spoluprácu oslovil práve Gašparovič, odpovedal pred rokmi vyhýbavo.

Únos Michala Kováča mladšieho 31.8.1995

Kauza, nad ktorou visí mnoho otáznikov. Je to jeden z dokumentov toho, že to, čo nazývame verejným tajomstvom, na Slovensku existuje v hojnej miere. V čase, keď vrcholilo napätie medzi Mečiarom a vtedajším prezidentom Michalom Kováčom sa Gašparovič postavil na stranu Mečiara. Bol unesený syn prezidenta republiky. 3.3.1998 V. Mečiar udelil amnestiu pre obžalovaných z tohto zločinu, čo je veľmi zaujímavé. Zlý prezident bol v tom období jeho blízky spolupracovník.

Kauza starého (ch)uja 12.12.1996

Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému chujovi.... Tak takto okomentoval predseda parlamentu Zlý prezident svoje stretnutie s vtedajšou hlavou štátu, Michalom Kováčom. Úcta k hlave štátu len čo sa patrí...

Zmarené referendum 23. - 24.5.1997

Pričinením vlády bolo zmarené referendum o vstupe Slovenska do NATO a o otázke priamej voľby prezidenta. Zodpovednosť za to nesie vládne HZDS, ktorého dvojkou bol stále Zlý prezident. Ešte v marci 1997 na mítingu HZDS označil Zlý prezident priamu voľbu prezidenta, o zavedenie ktorej sa usilovala vtedajšia opozícia, za „kamufláž" a rozhodnutie Ústavného súdu o prípustnosti referenda o priamej voľbe hlavy štátu, ktoré neskôr vláda zmarila, nazval „schizofrenickým".

Medzinárodná blamáž 1997

V roku 1997 predseda Európskeho parlamentu José Maria Gil-Robles a podpredsedníčka Magdalene Hoffová na protest proti nerešpektovaniu rozsudku vo veci Gaulieder odmietli prísť na bratislavské stretnutie predsedov parlamentov pridružených krajín únie s predsedom europarlamentu a Zlý prezident bol nútený podujatie zrušiť. Bolo to niečo neslýchané a dehonestujúce, vtedajšieho predsedu parlamentu to však nerozladilo.

Výrok Fica o Zlom prezidentovi 1998

Robert Fico ešte ako podpredseda SDĽ v júli 1998 zdôraznil nielen to, že SDĽ nepôjde do vlády, na čele ktorej by stál pán Mečiar alebo pán Gašparovič, ale dodal, že sa obaja natoľko diskvalifikovali, že ani jeden, ani druhý by už nemali zastávať žiadnu štátnu funkciu. Po šiestich rokoch bola situácia zjavne iná- Ficova strana podporila Zlého prezidenta do najvyššej štátnej funkcie. Uplynulo 11 rokov a Fico považuje Zlého prezidenta za človeka s čistým morálnym štítom. Ako sa veci menia...

Mečiar a Zlý prezident - nerozlučná dvojka sa predsa len rozdelila 2002

Po nezaradení na kandidátku HZDS do volieb v roku 2002 odchádza Zlý prezident z HZDS. To, čo sa stalo na sneme, bolo mimo demokratických princípov. HZDS nemôže byť donekonečna stranou, ktorá vo vlastných radoch nenaplňuje svoj názov. Povedal Zlý prezident na margo svojho rozhodnutia. Je zaujímavé, že na demokratické princípy si tento politik spomenie len vtedy, keď sa týkajú jeho samotného. Značné pošliapávanie demokracie v rokov 94 až 98 mu zjavne neprekážalo. Z bývalého komunistu a predstaviteľa autoritárskeho mečiarizmu sa snáď stáva demokrat?!

Náhodou prezidentom 2004

Zlý prezident sa nestal prezidentom pre svoju popularitu, ale pre obavu z návratu Vladimíra Mečiara. Vezie sa na vlne reforiem dvoch pravicových vlád a má plné ústa sociálnej spravodlivosti. Značne ironické od človeka, ktorý bol na čele štátu počas najdivokejších privatizácií.

Perlička na záver

Ivan Gašparovič: Ako mi však nemilovať osobnosti, ktoré sa v každom historickom zmätku vedia zaradiť na správnu stranu?

PREZIDENT - IVAN GAŠPAROVIČ, Drahoslav Machala, 12. Strana , Rok vydania 2004, Vydavatelstvo Agentúra Cesty, Miesto vydania: Bratislava, ISBN, 80-969159-0-8, Počet strán, 144.